(Ne)tradičné mikulášske tradície, ktoré sa zachovali dodnes. Blíži sa predvianočný čas, o chvíľu príde Mikuláš.

Na svätého Mikuláša, už je celá zima naša - hovorí jedna stará ľudová pranostika. Zima je už za dverami a s ňou aj predvianočné tradície a zvyky. Či ste starí a či mladí, nejestvuje na svete človeka, ktorý by nepoznal deduška s červenou čiapkou, drevenou barlou a dlhočiznou striebornou bradou. V Amerike prezývaný Santa Claus, u nás zas Mikuláš. Svätec, ktorý v minulosti naozaj žil a existoval, prichádza každoročne začiatkom decembra potešiť milióny detí na celom svete.

Či už v predvečer Svätého Mikuláša (5. decembra) alebo na Mikuláša (6. decembra), nie je domácnosť, v ktorej by na jeho príchod nečakali. Niekde si mladí i starí čistia čižmy či ponožky, aby si v nich ráno našli ovocie, sladkosti a iné dobroty. Inde zas slávia príchod Mikuláša spoločne, na námestiach a iných zhromaždeniach. Každý pozná Mikuláša, málokto však už vie, odkiaľ sa tu vzal. Na jeho pôvod i zvyky, spojené s jeho každoročným príchodom v decembri, sa preto v nasledujúcich riadkoch pozrieme trošku bližšie.

Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál

Málokto vie, že pôvod tohto vševediaceho dobrodinca siaha do Malej Ázie, dnešného Turecka. Už odmala bol Mikuláš povestný svojou dobročinnosťou a pomáhaním chudobným. Neskôr sa stal biskupom v Myre, preto sa aj tradične ikonograficky zobrazuje s biskupskou myrtou na hlave a biskupskou barlou v ruke. K jeho najznámejším počinom azda patrí záchrana troch dcér kupca, ktorý prišiel o všetky peniaze. Hrozilo preto, že dcéry si budú musieť na živobytie zarábať ako kurtizány.

Mikuláš sa im rozhodol pomôcť, v noci im dal do mešca peniaze a položil im ho na okno. Zopakoval to i na ďalšiu noc. Na tretíkrát ho už čakal otec dcér a vrúcne sa mu poďakoval. Odvtedy si deti i dospelí dávajú do okien čižmy a čakajú, čo im Mikuláš prinesie. Deň úmrtia Svätého Mikuláša, a teda 6. december, stal sa sviatkom, ktorý oslavujeme dodnes. No nebolo to vždy tak. V  Rusku bol za čias komunizmus Mikuláš zakázaný, v ateistickej ideológii jednoducho nebolo miesto pre svätého biskupa. Počas socializmu teda Mikuláša nahradili Dedom Mrázom. Na Mikuláša sa opäť zmenil po roku 1989.
 

Mikulášske zvyky a tradície, o ktorých vie len málokto

Sviatok svätého Mikuláša sa už odpradávna spájal s vierou v bohatstvo. Obchodníci v ten deň radi uzatvárali dôležité obchody. Inde sa zas svätec považoval za patróna šťastného manželstva, modlievali sa k nemu slobodné devy, túžiace po manželovi. Podľa inej legendy zas Svätý Mikuláš oživil zavraždené deti, odkiaľ pochádza legenda, že nosí deti a pomáha rodičkám v ťažkej chvíli. Dodnes je svätý Mikuláš považovaný tiež za patróna obchodníkov, lekárnikov, rybárov, majiteľov záložní či námorníkov.

Najznámejšou legendou, tradujúcou sa aj u nás, je však mikulášske obdarúvanie detí. V predvečer sviatku navštevuje muž s bielou bradou deti a nadeľuje im sladkosti, ale ich aj dobrotivo karhá. Prv mal Mikuláš aj početný sprievod, ktorý tvorili maskované postavy, neskôr sa zredukovali na anjela a čerta.

Mikuláš mal na hlave biskupskú čiapku, v ruke barlu a povestnú bradu. Čert zas mal kožuch prevrátený naruby, opásaný bol reťazou, ktorou štrngal. Tvár zas mal zamazanú od uhlia. Anjel mal biely odev, krídla z papiera a tvár zamúčenú, aby ho nebolo poznať. Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal detí, či sa vedia modliť, či boli poslušné, prípadne ich vyzval, aby mu zarecitovali básničku. Čert zase strašil najmä malé deti. Keď deti zarecitovali, Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky, aby nimi obdaroval deti.

V súvislosti s týmto sviatkom, konali sa v minulosti aj mikulášske trhy. Predávalo sa na nich pečivo, figúrky a drobné hračky, pripomínajúce túto dobu. Boli zo sušeného ovocia, napálenej hliny alebo z kúskov dreva. Dnes sa však už táto tradícia vytratila a nahradili ju vianočné trhy, spojené s celým predvianočným obdobím, vrátane Mikuláša.

V každom regióne slávili Mikuláša inak

Okrem klasických obyčajov, akými sú rozdávanie darčekov či sladkostí, zostali aj zvyky, ktoré sa v rôznych regiónoch Slovenska dodržujú dodnes. Na Horehroní napríklad čert s radosťou strašil slobodné dievčatá. Trojica v zložení Mikuláš, anjel a čert, bývali zvyčajne zamaskovaní mládenci. Ich obchôdzky bývali žartovné, dievčatá si pred nimi museli kľaknúť a modliť sa, tie slobodné zas pred nimi recitovali, aby im Mikuláš dal muža.

V ďalšom kúte Slovenska mával príchod Mikuláša tiež žartovný podtón – tu zas chodila štvorica – Mikuláš, medveď a gazda, ktorý mal medveďa na retiazke. Štvrtý zas býval maškara alebo čert. S mládencami zvykol chodiť aj harmonikár. Tieto pochôdzky boli tiež určené pre slobodné dievčatá, ktoré pred štvoricou tiež museli odriekať žartovné modlitby za budúcich manželov.

Napríklad v Brhlovciach, počas takýchto Mikulášskych obchôdzok, mohol mládenec po Mikulášovi poslať svojej milej drobný darček – sladkosť, perníkové srdiečko či stužku. Veselé mládežnícke obchôdzky s Mikulášom, čertom, medveďom a gazdom poznali aj v iných lokalitách Slovenska. Bola to skvelá príležitosť, ako sa mohla mládež zabaviť. Ženy v tento deň nepriadli, muži zas nešli do lesa a nepáralo sa ani perie. Na Spiši sa napríklad do dverí stajne vešali dve prekrížené metly, aby sa tam nemohli dostať zlé bosorky.

Dnes postavu Mikuláša vnímame každý inak

Rozdiel, akým sme príchod Mikuláša vnímali v minulosti a dnes, je porovnateľný. Kým v minulosti medzi návštevy Mikuláša patrili obchôdzky po domácnostiach, na ktoré sa deti tešili, aby Mikuláša stretli a porozprávali sa s ním, dnes sa Mikuláš vníma skôr anonymná postava, ktorá deti obdarúva aj bez toho, aby ho videli, či sa s ním aj porozprávali. (Mikuláš nosí sladkosti do čižiem).

Sviatok svätého Mikuláša bezpochyby patrí k udalostiam, ktoré sa zapisujú navždy do spomienok detí. Uctievanie tohto sviatku a udržiavanie krásnej tradície si deti neskôr prenesú do vlastných rodín. Od rodičov však závisí, ako budú ich deti tento sviatok vnímať. Či budú deti Mikuláša vnímať ako tradíciu, vychádzajúcu z kresťanstva alebo to pre ne bude deň, ktorý sa bude niesť v rozprávkovom duchu.

Napriek tomu je však sviatok Svätého Mikuláša uznávaný kresťanský sviatok, ktorý v sebe nesie silné posolstvo – ľudia sú radi obdarúvaní, ale aj radi obdarúvajú druhých, aby aspoň drobnosťami urobili radosť svojim blízkym. Nech teda k vám Mikuláš príde akýmkoľvek spôsobom, nezabudnite si v tento deň spomenúť a obdarovať všetkých, na ktorých vám záleží.